Viac info" />

Dopravný blog

Vždy aktuálne správy z dopravy

FOTO a VIDEO Legendárna rodina úžitkových vozidiel Ford Transit v tomto roku oslavuje 50. výročie výroby

Legendárna rodina úžitkových vozidiel Ford Transit v tomto roku oslavuje 50. výročie výroby. V auguste roku 1965 zišiel z výrobnej linky prvý kus a začala sa písať história piatich desaťročí verných služieb pre podnikateľov. Ide o ďalší úctyhodný medzník v bohatej histórii modelu Transit. V rámci stratégie One Ford zaznamenal tento kultový model úžitkového vozidla rastúcu popularitu na celom svete.

 

 

Kolekcia zaujímavých príbehov a faktov o modeli Transit, ktoré spoločnosť Ford zozbierala počas mnohých rokov. 

Názov Transit

Jedným z predchodcov modelu Transit bola dodávka FK z Nemecka, ktorá bola uvedená na trh v roku 1953, bola prvým vozidlom značky Ford s názvom Transit. Od roku 1960 bola známa ako Ford Taunus Transit. Keď sa spoločnosť Ford v roku 1965 pustila do predstavovania novej európskej dodávky, nový model mohol byť pokojne v Británii označený pod názvom „V-Series“ – nebyť intervencie Sira Billa Battyho, ktorý sa neskôr stal prezidentom spoločnosti Ford of Britain. Len pár týždňov pred verejným predstavením si Batty chcel prezrieť jedno z najnovších pilotných vozidiel. Zhodou okolností mu z britskej centrály spoločnosti Ford poslali nemecké vozidlo s ľavostranným riadením s označením „Transit“. Batty okamžite pochopil silu značky Transit a včas pred celoeurópskym uvedením nechal zmeniť označenie modelu.

Projekt Redcap

Vývojové práce na modeli Transit 1965 sa začali pod krycím názvom „Project Redcap“. Plánovací tím začal pracovať pod vedením amerického konštruktéra Eda Baumgartnera, ku ktorému sa pripojili najlepší európski konštruktéri spoločnosti Ford, vrátane Rona Mellora, neskoršieho technického riaditeľa, Terryho Becketta, neskoršieho prezidenta spoločnosti Ford of Britain a Alexa Trotmana, ktorý sa neskôr stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Ford Motor Company.

Ford_Transit_Golden_Convoy_01

Testovanie vozidla pri vysokej rýchlosti

Pôvodný vývojový projekt modelu Transit viedol konštrukčný tím z Veľkej Británie. Sídlil v oblasti, ktorá sa neskôr stala skladom dielov spoločnosti Ford of Britain v okrese South Ockendon v Essexe. Testovanie odolnosti sa uskutočňovalo na testovacej trati Boreham Airfield v Anglicku, ktorá ale nebola vhodná na testovanie pri vysokej rýchlosti, takže testy prebiehali na verejných komunikáciách. V priebehu niekoľkých posledných mesiacov programu testovania a tesne predtým, než bolo v Británii zavedené celoplošné obmedzenie maximálnej povolenej rýchlosti na 70 míľ/h, sa miestna polícia v Essexe stala svedkom nočných testov konštruktérov spoločnosti Ford, ktorý jazdili vysokou rýchlosťou. Policajti často zastavovali vodičov, aby zistili, ako sa im darí!

Nový Transit za cenu 542 libier

Po uvedení na britský trh v októbri 1965 stál najlacnejší Transit vo verzii s krátkym rázvorom, s benzínovým motorom a užitočným zaťažením 610 kg 542 libier. Najdrahší model Transit bol v tom čase autobus Custom s kapacitou 15 sedadiel, ktorý stál 997 libier a dodatočných 159 libier tvorila daň.

Spoľahlivá voľba pre políciu, popové hviezdy a peruánskych vodičov autobusov

Charakteristickým znakom modelu Transit sa v priebehu rokov stala spoľahlivosť, preto je už dlhý čas obľúbený v radoch polície, hasičov a záchranárov a aj u cestných záchranných a bezpečnostných firiem, u ktorých by zlyhanie pri doprave na miesto nehody mohlo znamenať katastrofu. Povesť modelu sa rýchlo rozšírila široko-ďaleko – v priebehu niekoľkých mesiacov od uvedenia v roku 1965 jazdila flotila autobusov Transit na jedných z najvyššie položených autobusových liniek na svete – pravidelne jazdili cez peruánske Andy vo výške viac ako 4 000 metrov nad morom. Transit si taktiež rýchlo obľúbili umelci populárnej hudby a vďaka odolnosti sa tento model čoskoro stal obľúbeným „vozidlom na cesty“. Popové skupiny v celej Európe ho využívali na presúvanie sa medzi koncertmi, často v noci.

Ford-Transit_20

Pochovajte Transit pre budúce generácie

Profesor Reyner Banham, ktorý v roku 1970 písal pre časopis New Society, povedal: „Pochovajte Transit pre budúce generácie! Vážne – ak antropológovia a archeológovia budú aj naďalej hodnotiť civilizácie podľa nájdených artefaktov, zaslúžime si, aby nás poznali podľa modelu Ford Transit – mimoriadneho sťahovacieho vozidla, ktoré reprezentuje spôsob nášho života.“ 

Úžasná verzia Transit Supervan

Prvý Transit Supervan debutoval v Brands Hatch na Veľkonočný pondelok v roku 1971. Základom tohto moderného vozidla sa stal športový pretekársky model Ford GT40 a poháňal ho 5,0-litrový motor V8. Dosahoval maximálnu rýchlosť 240 km/h.

V roku 1985, štrnásť rokov po predstavení originálu, uviedla spoločnosť Ford model Supervan II. Vychádzal z iného modelu Ford, ktorý sa zúčastnil na pretekoch Le Mans. Išlo o model C100, ktorý poháňal motor DFY Cosworth V8. Na pretekárskom okruhu v Silverstone vo Veľkej Británii dosiahol maximálnu rýchlosť 280 km/h.

V roku 1995 sa Supervan II premenil na Supervan III. Vozidlo dostalo karosériu s novým dizajnom a jeden z najnovších motorov Ford Grand Prix s objemom 3,5 litra. Toto vozidlo možno aj dnes vidieť vo firemnom múzeu Ford Heritage Collection v závode spoločnosti v meste Dagenham vo Veľkej Británii, aj keď momentálne je osadené 2,9-litrovým motorom Cosworth s 24 ventilmi.

Najhľadanejšia dodávka v Británii

Metropolitná polícia v Londýne očiernila v roku 1972 dobré meno modelu Transit tým, že ho nazvala „Najhľadanejšou dodávkou v Británii“. Hovorca Scotland Yardu zdôraznil: „Pri 95 percentách bankových prepadov páchatelia používajú Ford Transit. Toto vozidlo ma výkon a kapacitu na prevoz 1,75 tony lupu, takže je dokonalým vozidlom na útek…“ 

Šmykľavý začiatok

Keď v zime na prelome rokov 1985/1986 nastal deň predstavenia dovtedy stále utajeného úplne nového modelu komunite britských novinárov, testovacia trať bola klzká a pokrytá ľadom. Marketingový tím Ford zvažoval, či je dobrý nápad testovať niekoľko ručne vyrobených prototypov v takýchto podmienkach. Novinári jazdili na podujatí veľmi opatrne a paradoxne to bol jeden z hlavných hostiteľov spoločnosti Ford, ktorý dostal s vozidlom šmyk a jeden zo vzácnych modelov Transit vážne poškodil!

Šesť mesiacov pochovaný v snehu

V októbri roku 1985 zastihla Juana Garciu, obyvateľa provincie Seville a hrdého majiteľa modelu Transit, v horskom priesmyku vo výške asi 3 000 metrov nad morom mimoriadne silná snehová búrka. Musel opustiť svoj Transit Kombi a ponechal ho napospas živlom. On so svojou rodinou našťastie vyviazli bez ujmy. Vozidlo následne pochovala snehová prikrývka s hrúbkou päť metrov a nepodarilo sa ho vyhľadať. Majiteľ sa však vrátil na budúci rok…

Na jar, viac ako šesť mesiacov potom, ako zanechal Transit pochovaný v snehu, sa seňor Garcia vrátil na miesto. Prekvapilo ho, že karoséria bola len mierne poškodená. Ešte viac ho však prekvapilo, keď Transit naštartoval na prvý pokus. Bez ďalších okolkov sa bezpečne odviezol domov!

Projekt Ford World Rally Transit

Jeden z prvých 2 000 vyrobených modelov Transit sa stal základom špeciálneho projektu – Ford World Rally Transit. Vyznačoval sa karbónovým predným krídlom a zadnou aerodynamickou plochou, interiérom spĺňajúcim predpisy rely s oceľovou rúrkovou klietkou, pretekárskymi sedadlami z uhlíkových vlákien, pretekárskymi bezpečnostnými pásmi, interiérovým hasiacim systémom a palubným systémom na zaznamenávanie údajov Pi System 2. Pod kapotou pracovala upravená verzia známeho motora Duratorq s objemom 2,4 litra. Motor mal výkon 165 koní a krútiaci moment 410 Nm. Ford Rally Transit s ním zrýchľoval na 100 km/h za menej ako osem sekúnd a dosahoval maximálnu rýchlosť 210 km/h. Balík úprav modelu Ford World Rally Transit dopĺňal prepracovaný výfukový systém, prepracované brzdy a zavesenie kolies MacPherson s nižšou svetlou výškou. Mimoriadny vizuálny vzhľad vozidlu dodávali farby Ford Martini World Rally. Toto jedinečné vozidlo je stále vo vlastníctve firemného múzea Ford Heritage Collection.

Nezvyčajná reklamácia

Prevádzkovateľ modelu Transit Radek Němec z českej Plzne prišiel k miestnemu predajcovi Ford s neobvyklou sťažnosťou. Opísal svoj problém: indikátor prejdenej vzdialenosti na prístrojovej doske jeho vznetového modelu Transit prestal fungovať po dosiahnutí 999 999 km. Na displeji sa bohužiaľ nenachádza siedma číslica, ale keďže dodávka Transit bola aj po prejdení 1 000 000 km stále v skvelom stave, zákazník potreboval vyriešiť spôsob sledovania prejdenej vzdialenosti. Jednoduchým riešením sa ukázala byť výmena za použitú prístrojovú dosku, aby Transit mohol aj naďalej jazdiť bez prerušenia každý deň do Nemecka a Holandska. Pán Němec nebol prekvapený životnosťou svojej dodávky – toto je už jeho druhý Transit, ktorý prekročil hranicu 1 000 000 najazdených kilometrov.

FordTransit_50

História

Pred rokom 1965

Pred rokom 1965 ponúkala spoločnosť Ford európskym zákazníkom dva nezávislé rady úžitkových vozidiel – dodávku FK z Nemecka uvedenú na trh v roku 1953 a dodávku Thames z Veľkej Británie, ktorá sa na trh dostala v roku 1954. Na začiatku šesťdesiatych rokov zákazníci začali vyžadovať od dodávok lepšie schopnosti – väčší objem nákladového priestoru, vyššie užitočné zaťaženie, väčšiu flexibilitu a vyššiu rýchlosť. Spoločnosť Ford sa rozhodla, že tieto dva modely nahradí úplne novou generáciou účelových vozidiel, ktoré by spĺňali potreby zákazníkov vo všetkých európskych krajinách a vyrábali by sa vo Veľkej Británii aj v Nemecku.

1960FordTaunusTransit (1) 1990sTransit-basedvintagevan

1965

Úplne prvý Transit zišiel z výrobnej linky dňa 9. augusta v závode Langley, určenom na výrobu úžitkových vozidiel v anglickom grófstve Berkshire. Už vtedy obsahoval mnohé inovácie, z ktorých môžeme spomenúť napríklad dosky plošných spojov na prístrojovej doske, voliteľný zámok riadenia, bočné dvere na nakladanie a miesta na pripevnenie bezpečnostných pásov. Čoskoro po uvedení modelu spoločnosť zaviedla ďalšie inovácie, ako napr. halogénové svetlomety, bezdušové pneumatiky a odľahčené listové pružiny.

Pôvodný Transit poháňal 1,7-litrový zážihový motor s výkonom 74 koní alebo 2,0-litrový zážihový motor s výkonom 86 koní. Prvým vznetovým motorom bol Perkins 4/99 s výkonom 44 koní. Model bol k dispozícii s dvoma rázvormi, pričom každý z nich sa dodával s tromi verziami užitočného zaťaženia (krátky rázvor od 610 do 1 120 kg, dlhý rázvor od 1 272 do 1 782 kg). Dodávky mohli mať dvojité zadné dvere alebo výklopné dvere nákladového priestoru, klasické alebo posuvné dvere kabíny a bočné dvere na nakladanie.

1965Transitrecordbreakers

1968

V závode Dagenham neďaleko Londýna sa začala výroba vznetových motorov Ford pre Transit.

1971

Model Transit získal moderný vzhľad vďaka zavedeniu mriežky chladiča, ktorá sa podobala mriežkam osobných vozidiel.

1972

Spoločnosť Ford predstavila svoj prvý malý vznetový motor s vysokými otáčkami s názvom York. Dodával sa v dvoch výkonových verziách – motor s výkonom 55 koní sa montoval do modelov s krátkym rázvorom a motor s výkonom 62 koní bol zasa určený na použitie v ťažších modeloch s dlhým rázvorom.

1972FordTransitsatMonza

 

1973

Transit bol prvým úžitkovým vozidlom, ktoré bolo v celom modelovom rade vybavené radiálnymi pneumatikami, čo prispelo k zníženiu prevádzkových nákladov.

1974

Nový model s užitočným zaťažením 1 000 kg bol vyrobený na podvozku s dlhým rázvorom, ale s jednoduchými zadnými kolesami.

1975

Nový Transit bolo možné okamžite rozpoznať podľa nového funkčného „čierneho vzhľadu“. Mriežka chladiča, nárazníky, tesnenie okolo čelného skla a spätné zrkadlá boli nalakované čiernou farbou. Vo vnútri kabíny sa pedále posunuli dopredu a sedadlo dozadu, čím vznikol dodatočný priestor pre nohy s dĺžkou 100 mm. Stĺpik riadenia bol zasa predĺžený s cieľom zlepšiť polohu za volantom. A čo je dôležitejšie, Transit bol prvým vozidlom, ktoré bolo vybavené posilňovačom predných kotúčových bŕzd – modely s krátkym rázvorom od roku 1975 a modely s dlhým rázvorom o rok neskôr.

1976

Spoločnosť uviedla nový Transit s označením 190, ktorý mal maximálnu celkovú hmotnosť 3,5 tony. V rámci tohto programu spoločnosť zaviedla do celého modelového radu predné kotúčové brzdy. Nový model 190 tak po prvýkrát v kategórii stredne veľkých úžitkových vozidiel získal odvetrávané kotúčové brzdy.

Z montážnej linky zišiel miliónty Ford Transit, čím spoločnosť dosiahla významný míľnik v oblasti výroby.

1977Transitcan

1978

Prvá podstatná dizajnová zmena modelu Transit nastala v marci 1978, s príchodom modelu s novými tvarmi. Dovtedy krátka a masívna kapota dostala aerodynamickejší, predĺžený tvar, aby sa do priestoru pod ňou zmestili zážihové aj čoraz populárnejšie vznetové motory. Spoločnosť súčasne zaviedla nové a úspornejšie motory s rozvodom OHC. Medzi ďalšie zmeny patrilo uvedenie automatickej prevodovky Ford C3 a nové výkonnejšie kúrenie s otvormi vetrania podobnými ako v osobných automobiloch.

1983

Súčasťou programu vývoja vznetového motora s objemom 2,5 litra s priamym vstrekovaním (DI) bolo 100 prototypov motorov, ktoré prešli rozsiahlymi testami v reálnej prevádzke operátorov.

1982Transit4x4

1984

Spoločnosť predstavila revolučný 2,5-litrový vznetový motor DI, ktorý používal rotačné vstrekovacie čerpadlo. Poskytoval výkon zväčšený z 62 koní na 68 koní a zároveň mal až o 24 percent nižšiu spotrebu paliva v prípade modelov s krátkym rázvorom a o 20 percent pri modeloch s dlhým rázvorom.

1985

Ďalší míľnik v oblasti výroby – dňa 25. júla 1985 bol vyrobený dvojmiliónty Ford Transit.

 

1985worldtowingrecord

1986

Nasledujúca generácia úplne nového modelu Transit sa predstavila v januári, iba 20 rokov po uvedení pôvodného modelu na trh. Tento smelý a radikálny Transit s „rýchlou prednou časťou“ dosahoval najmenší koeficient odporu vzduchu (Cd) vo svojej triede s hodnotou 0,37, čím predbehol množstvo vozidiel danej doby. Objem nákladového priestoru sa zvýšil o 11 až 13,5 percenta. Zároveň sa o 11 percent znížil koeficient odporu vzduchu Cd, čo prispelo k zníženiu spotreby paliva až o osem percent.

Nová predná časť vozidla neplnila len aerodynamickú úlohu. Jej konštrukcia sa počas nehody postupne skladala, čím sa zvýšila bezpečnosť. Nová široká kapota zasa zabezpečovala bezkonkurenčný prístup k motoru počas údržby. Konštrukčný tím navrhol väčšie dvere kabíny s väčšími oknami, ktoré vo vozidle vytvárali dojem väčšieho priestoru. Širšie a vyššie zadné dvere a širšie bočné nakladacie dvere zabezpečovali lepší prístup k nákladu, takže sa dovnútra zmestila paleta so šírkou jeden meter. Medzi ďalšie významné zmeny patrilo zavedenie nezávislého zavesenia predných kolies s modifikovanými vzperami MacPherson a hrebeňového riadenia v prípade modelov s krátkym rázvorom, do roviny osadeného čelného skla a použitie vysokobezpečných „zaoblených“ zámkov dverí a zapaľovania kvôli vyššej bezpečnosti vozidiel.

1991

Vďaka rozsiahlym konštrukčným zmenám na podvozku Transit znova vstúpil na neprebádané územie. Výsledkom bola nielen vyššia efektivita výroby a s tým súvisiaca vyššia kvalita konštrukcie, ale táto zmena navyše umožnila modelom zvládnuť náraz v plnej rýchlosti 48 km/h pri nárazových skúškach. Nová konštrukcia podvozka umožnila predstaviť nový, jeden a pol tonový model Transit 150 s krátkym rázvorom na 15-palcových kolesách.

Modely s dlhým rázvorom sa zmenili ešte výraznejšie. Disky kolies s priemerom 15 palcov sa stali súčasťou štandardnej výbavy. Model sa predával s jednoduchými zadnými kolesami, nezávislým zavesením predných kolies a hrebeňovým riadením.

V roku 1991 spoločnosť predstavila model Transit so vznetovým motorom prepĺňaným turbodúchadlom. Tento nový derivát 2,5-litrového motora s priamym vstrekovaním využíval elektronické riadenie motora – vôbec po prvýkrát v kategórii stredne veľkých úžitkových vozidiel. Stal sa kľúčovým prvkom k dosiahnutiu výkonu 100 koní a splneniu prísnych emisných noriem. Spoločnosť predstavila aj nový 2,5-litrový vznetový motor s priamym vstrekovaním, atmosférickým nasávaním a výkonom 80 koní, ktorý využíval efekt stláčania v nasávacom potrubí a dopĺňal existujúci motor s výkonom 70 koní.

1994

Dňa 15. septembra spoločnosť Ford vyrobila svoj trojmiliónty Transit, pričom v rovnakom mesiaci predstavila aj ďalší nový Transit. Tento model bol vôbec najprepracovanejší a najbezpečnejší s doposiaľ najvyššou mierou zabezpečenia. Dal sa ľahko rozpoznať podľa priateľského oválneho tvaru mriežky. Hladina hluku v kabíne bola o 5 dB nižšia než predtým, čo znamenalo výrazné zníženie vnímanej hladiny hluku o takmer 70 percent.

Vďaka množstvu špeciálne navrhnutých prvkov zabezpečenia vozidla, medzi ktoré patrí centrálne zamykanie, obvodový alarm, systém dvojitého zamykania a elektronický systém pasívnej ochrany proti krádeži, sa výrazne zlepšilo zabezpečenie všetkých modelov karosárskych verzií dodávka a podvozok. Bezpečnosť cestujúcich sa ďalej zvýšila namontovaním plnohodnotného trojbodového bezpečnostného pásu na stredné sedadlo vpredu a tiež vďaka možnosti vybavenia vozidla airbagmi pre vodiča a spolujazdcov.

1995

Na jar boli jednoduché bedrové pásy, ktoré sa montovali na všetky zadné sedadlá autobusov Transit s kapacitou 12 a 15 sedadiel, nahradené trojbodovým bezpečnostnými pásmi. Ku komfortu vodiča prispieval interiér prepracovanej kabíny, v ktorom boli použité nové materiály čalúnenia so svetlejšími a jasnejšími farbami, kompletne prepracovaná prístrojová doska s panelom prístrojov pripomínajúcim Mondeo a nový systém klimatizácie.

1995TransitSupervanIII

1996

Spoločnosť po prvýkrát predstavila minibus Transit so 17 sedadlami. Vyznačoval sa vysokým komfortom a v porovnaní s konkurentmi aj najvyššou mierou bezpečnosti vrátane prvkov ako trojbodové bezpečnostné pásy s navíjačmi na všetkých sedadlách, ktoré boli testované podľa noriem pre osobné vozidlá, zadné sedadlá s vysokými operadlami a pevnými opierkami hlavy. Súčasťou základnej výbavy boli aj airbagy pre vodiča a krajného predného spolujazdca a protiblokovací brzdový systém.

1997

Transit sa začal vyrábať v montážnom závode spoločnosti Ford v meste Hai Dong vo Vietname a prvý Transit z Číny vyrobila spoločnosť JMC v meste Nanchang. Išlo o spoločnú iniciatívu spoločností Ford a Jiangling Motors Co, Ltd.

1998

V tomto roku spoločnosť zaviedla systém elektronickej distribúcie brzdnej sily a asistenta trakcie spolu s vylepšeným imobilizérom a prepracovaným systémom zamykania stĺpika riadenia. Transit s rôznymi špecifikáciami sa po prvýkrát predstavil s pohonom na skvapalnený plyn (LPG). Spoločnosť okrem toho uviedla aj systém automatickej spojky s ručným radením prevodových stupňov a automatickým ovládaním spojky.

2000

Po tridsiatich piatich rokoch spoločnosť predstavila úplne novú generáciu modelu Ford Transit. Vozidlá sa vyrábali v závode spoločnosti Ford v belgickom meste Genk. Verejnosti sa táto generácia predstavila na Európskej výstave cestnej dopravy RAI 2000 v Amsterdame. Išlo o historicky prvý model s možnosťou voľby pohonu predných alebo zadných kolies, ktorý bol postavený na spoločnej platforme.

Ďalší míľnik v oblasti výroby – spoločnosť vyrobila štvormiliónty Ford Transit.

2001

Zavedením pokročilej automatickej prevodovky Durashift EST sa v novom modeli Ford Transit objavila technológia radenia v štýle Formuly 1.

Nový Transit získal ocenenie „Medzinárodná dodávka roka 2001“, ako aj prestížne ocenenie „Arctic Van test“ z Laponska a ocenenie „Úžitková dodávka roka 2001“ z Nemecka.

2002

Na medzinárodnom autosalóne v Amsterdame spoločnosť predstavila model Transit Jumbo s nosnosťou 4,25 tony a zdvojenými zadnými kolesami. Nový model nadviazal na úspech 3,5-tonovej verzie Jumbo z roku 2001, pričom ponúkal najlepšiu možnú kombináciu objemu nákladového priestoru a užitočného zaťaženia.

Spoločnosť Ford taktiež predstavila model Transit Connect. Išlo o nového a menšieho člena radu vozidiel Transit, ktorý priniesol špičkovú flexibilitu nákladového priestoru a zabezpečenia plus nízke prevádzkové náklady.

Nový turbodieselový motor Duratorq TDCi so vstrekovaním common-rail bol spočiatku v ponuke ako 2,0-litrová verzia s výkonom 125 koní v modeloch Transit s pohonom predných kolies.

2003

Do modelového radu pribudol nový dvojtonový model s nízko položeným nákladovým priestorom a pohonom predných kolies.

Nový Transit Connect bol zvolený za „Medzinárodnú dodávku roka 2003“ a ocenenia získal aj v siedmich ďalších krajinách.

Ďalšie prvenstvo v odvetví – súčasťou štandardnej výbavy sa stal protiblokovací brzdový systém (ABS).

2004

Výroba modelu Ford Transit sa presunula z belgického mesta Genk do najmodernejšieho závodu Ford Otosan v meste Kocaeli v Turecku.

2005

Ford Transit Connect získal prestížne ocenenie „Arctic Van test 2005“ z Laponska.

Spoločnosť zaznamenala ďalší medzník – výrobu päťmiliónteho kusu modelu Transit. Dňa 9. augusta 2005 oslávil Ford Transit svoje 40. narodeniny.

2006

Predstavila sa nová generácia modelu Transit. Vyznačovala sa sviežim dizajnom exteriéru a novou kabínou, s radiacou pákou umiestnenou na palubnej doske, množstvom prvkov pre väčšie pohodlie a dostupnosťou viacerých funkcií. V celom modelovom rade bol dostupný elektronický stabilizačný systém (ESP). O čistý a úsporný pohon sa staral nový rad motorov – šesť vznetových a jeden zážihový motor s verziami pohonu na CNG a LPG.

2006Transitwindowcleaner

 

2007

Do ponuky sa dostal inteligentný pohon všetkých kolies, čím sa Transit stal jedinou dodávkou, ktorá ponúkala pohon predných kolies, pohon zadných kolies aj pohon všetkých kolies na rovnakej platforme. Systém ESP sa stal štandardom vo všetkých modeloch s pohonom predných a zadných kolies s motormi Duratorq TDCi. Spoločnosť okrem toho predstavila nový model Transit SportVan Series.

Transit bol zvolený za „Medzinárodnú dodávku roka 2007“.

2008

Spoločnosť predstavila nový výkonný 3,2-litrový motor Duratorq TDCi s výkonom 200 koní a krútiacim momentom 470 Nm, určený pre modely s vysokým užitočným zaťažením a pohonom zadných kolies.

2009

Do ponuky pribudla úsporná verzia Transit ECOnetic. S voliteľným filtrom pevných častíc (cDPF) sa Transit ECOnetic stal prvým úžitkovým vozidlom Ford, ktoré spĺňalo emisnú normu Euro V.

2010

Dňa 30. apríla prekročil model Transit hranicu šiestich miliónov vyrobených kusov a v auguste oslávil svoje 45. výročie.

2011

S uvedením verzie Transit pre rok 2012 spoločnosť Ford predstavila nový globálny rad motorov Duratorq TDCi s objemom 2,2 litra, ktoré spĺňali emisnú normu Euro V, ako aj nové technológie na úsporu paliva, vrátane systému Auto-Start-Stop a prepínateľného obmedzovača rýchlosti.

2012

Do ponuky pribudla úplne nová verzia modelu Transit Custom. Išlo o špeciálne riešenie určené pre kategóriu vozidiel do jednej tony, ktoré ponúkalo novú úroveň štýlu, bezpečnosti a prepravných schopností a zároveň mimoriadne nízku spotrebu paliva a prevádzkové náklady. Úplne nový model Transit Custom získal ocenenie „Medzinárodná dodávka roka 2013“ a stal sa prvým vozidlom vo svojej kategórii, ktoré získalo päť hviezdičiek v hodnotení bezpečnosti Euro NCAP.

Súbežne so zavedením verzie Transit Custom spoločnosť Ford taktiež odhalila svoje plány na prepracovanie a rozšírenie ponuky modelov Ford Transit o štyri úplne nové modelové rady. Okrem jednotonového modelu Transit Custom tento rad tvorí: úplne nový dvojtonový Transit, úplne nový Transit Connect a úplne nový Transit Courier, vďaka ktorému model Transit po prvýkrát prenikne aj do kategórie kompaktných dodávkových vozidiel.

2013

Dňa 20. júna spoločnosť Ford oslávila vyrobenie sedemmiliónteho vozidla Transit.

Začala sa predávať úplne nová dodávka Transit Connect. Zákazníkom prinášala vynikajúcu spotrebu paliva, životnosť a prepravné schopnosti, pričom na výber boli dve dĺžky karosérie, užitočná hmotnosť až 1 000 kg a inovatívne prvky v nákladovom priestore. Na výber boli dva motory: mimoriadne úsporný 1,6-litrový vznetový motor TDCi a ocenený 1,0-litrový zážihový motor EcoBoost.

Úplne nový Transit Connect bol zvolený za „Medzinárodnú dodávku roka 2014“.

Spoločnosť Ford predstavila dodávku Transit Custom vo verzii s vysokou strechou, do ktorej sa v porovnaní s verziou s nízkou strechou zmestilo o 20 percent viac nákladu.

2014

Do ponuky pribudla úplne nová dvojtonová verzia modelu Transit. Nový model – vlajková loď celého rozšíreného modelového radu – bol prepracovaný a vyvinutý v rámci produktovej stratégie One Ford. Tento model bol určený na predaj na šiestich kontinentoch vrátane Európy, Severnej Ameriky a ďalších kľúčových trhov na celom svete. Úplne nový Transit ponúka vynikajúce prevádzkové náklady a prepravné schopnosti, mimoriadne nízku spotrebu paliva, nižšie náklady na údržbu a opravy, výnimočnú trvanlivosť, väčší objem nákladového priestoru a inteligentné prvky v nákladovom priestore.

Nový Transit je skonštruovaný na najmodernejšej globálnej platforme. Na pohon slúži najnovší vznetový motor TDCi s objemom 2,2 litra s možnosťou pohonu predných, zadných alebo všetkých kolies. V ponuke je viac ako 450 modelových variantov. V prvej fáze uvádzania produktov v Európe sú k dispozícii karosárske verzie Van, Chassis Cab a Minibus.

Úplne nový Transit a úplne nový Transit Connect sa počas náročných päťdňových testov Arctic Van Test 2014 postarali o dvojité víťazstvo pre značku proti svojim súperom z kategórie.

Spoločnosť Ford uviedla na trh vôbec najmenšiu verziu dodávky Transit – úplne nový Transit Courier – určený pre malé podniky a mestské kuriérske spoločnosti. Nový Transit Courier sa vyznačuje nízkou spotrebou paliva a veľkým nákladovým priestorom, a aj skvelými bezpečnostnými funkciami, úložným priestorom v kabíne a dlhou životnosťou. Na výber sú úsporné vznetové motory TDCi s objemom 1,5 a 1,6 litra a ocenený 1,0-litrový zážihový motor EcoBoost.

Výroba nového modelu Transit sa začína v závode v Kansas City. Ide o historický okamih, keď sa Transit vyrába a predáva v Spojených štátoch. V Severnej Amerike sa Transit predáva s prepracovaným radom pohonných jednotiek, a nakoniec možno nahradí najpredávanejší model E-Series.

Výroba úplne nového modelu Transit v Európe sa rozšírila na celú škálu karosárskych štýlov a variantov vrátane verzií Chassis Cab s Double Cab a mimoriadne dlhé verzie „Super Jumbo“, Double Cab-in-Van, Kombi a Kombi Van, plus verzie s pokročilou pohonnou jednotkou AWD.

2015

Dňa 9. augusta oslavuje rodina modelov Ford Transit 50. výročie svojho založenia – päť desaťročí potom, ako z výrobnej linky v Langley vo Veľkej Británii zišiel pôvodný Transit.

Ford_Transit_Golden_Convoy_02

Zdroj: Transservice/Ford

Foto: Ford